Akropola v Aténach

Hlavnou dominantou hlavného mesta Grécka – Atén – je nepochybne jej Akropola. V minulosti bola hlavne náboženským centrom, ale tiež prirodzeným opevneným bodom Atén. Aténska akropola sa totiž vypína na skalnatom kopci, približne 150 metrov nad okolitým mestom. Dodnes je tu možné vidieť zvyšky jej opevnenia, hoci pôvodne boli tieto kyklopské hradby dlhé až 760 metrov a vysoké 10 metrov. Ich hrúbka bola od 4 do 6 metrov. Počas sviatkov bola Akropola v Aténach taktiež cieľom slávnostných sprievodov. Práve tu sa uschovávala pokladnica Atén a jej spojeneckých mestských štátov. Aténska akropola sa rozprestiera na ploche 320 metrov dlhej a 156 metrov širokej. Vstup na Akropolu umožňovala predná vstupná brána známa pod názvom Propylaje. Pôvodne sa síce na akropolu prichádzalo cestou vedúcou strmým svahom, avšak táto cesta bola v 1. storočí nášho letopočtu nahradená práve už spomenutým monumentálnym schodiskom. Dominantou areálu je Parthenon – dórsky chrám z bieleho mramoru postavený k pocte bohyne Atény. Aj preto sa tu nachádzala 12 metrov vysoká socha Atény zo zlata a slonoviny, ktorú zhotovil známy sochár Feidias. Výstavba Parthenonu začala v roku 447 pred našim letopočtom a bola ukončená v roku 432 pred našim letopočtom. Rozmery chrámu boli približne 70 x 31 metrov. Meno Parthenon znamená v preklade miesto panien / panny. Reálne sa stavba využívala ako kostol, potom mešita, neskôr sa stala dokonca skladiskom zbraní. Počas obliehania Akropoly Benátčanmi v roku 1687 došlo k zasiahnutiu Parthenónu delovou guľou, čo spôsobilo explóziu a našťastie „len“ čiastočné zničenie chrámu. Ďalšou dominantou je Erechteion postavený v iónskom štýle, v rokoch 421 až 406 pred Kristom. Bol zasvätený Erechteovi-Erichtoniovi, Poseidónovi a Aténe. Jeho kamenné stropné trámy sú zospodu podopierané šiestimi stĺpmi vytesanými do tvaru ženského tela. Posledným vybudovaným chrámom na Akropole bol chrám Niké postavený koncom 5. storočia pred Kristom. Bol vybudovaný v iónskom slohu na počesť víťaznej bohyne Atény. Dĺžka chrámu bola 8,27 metrov, jeho šírka 5,44 metrov. Výška iónskeho stĺpu v tomto chráme dosiahla 4,66 metrov. Údajne práve tu čakal kráľ Aigeus svojho syna Tesea, ktorý odplával na Krétu v snahe zabiť Mínótaura. Žiaľ na spiatočne plavbe do Atén Teseus zabudol splniť sľub daný otcovi, že v prípade jeho úspechu vymení čierne plachty za biele. Aigeus sa preto domnieval, že jeho syn je mŕtvy a v zúfalstve skočil zo skaly a sa zabil. Súčasťou areálu mnoho ďalších chrámov a svätýň, ale aj zaujímavé archeologické múzeum, ktoré obsahuje zaujímavú expozíciu gréckeho sochárskeho umenia zostavenú práve z pamiatok, ktoré sa našli na Akropole. Približne 500 metrov od Akropoly sa nachádzajú tri pahorky. Prvým je Philopappos zasvätený Múzam ako ochrankyniam vied a umení. Na vrchole stojí mauzóleum zasvätené Gaiovi Antoniovi Philopappagovi. Druhým pahorkom je Pnyx, kde sa organizovali ľudové zhromaždenia. Medzi prednášajúcimi nechýbali také zvučné mená ako Demosthenes, Perikles či Aristides. Tretím pahorkom je tzv. Vrch Nýmf, pričom na jeho vrchole bola ešte v roku 1842 postavená hvezdáreň. Lokalita Akropola Atény je súčasťou zoznamu svetového dedičstva UNESCO od roku 1987.

Čítajte viac na: https://www.walkers.sk/akropola.php
Walkers.sk - cestovateľský portál

Hlavnou dominantou hlavného mesta Grécka – Atén – je nepochybne jej Akropola. V minulosti bola hlavne náboženským centrom, ale tiež prirodzeným opevneným bodom Atén. Aténska akropola sa totiž vypína na skalnatom kopci, približne 150 metrov nad okolitým mestom. Dodnes je tu možné vidieť zvyšky jej opevnenia, hoci pôvodne boli tieto kyklopské hradby dlhé až 760 metrov a vysoké 10 metrov. Ich hrúbka bola od 4 do 6 metrov. Počas sviatkov bola Akropola v Aténach taktiež cieľom slávnostných sprievodov. Práve tu sa uschovávala pokladnica Atén a jej spojeneckých mestských štátov. Aténska akropola sa rozprestiera na ploche 320 metrov dlhej a 156 metrov širokej. Vstup na Akropolu umožňovala predná vstupná brána známa pod názvom Propylaje. Pôvodne sa síce na akropolu prichádzalo cestou vedúcou strmým svahom, avšak táto cesta bola v 1. storočí nášho letopočtu nahradená práve už spomenutým monumentálnym schodiskom. Dominantou areálu je Parthenon – dórsky chrám z bieleho mramoru postavený k pocte bohyne Atény. Aj preto sa tu nachádzala 12 metrov vysoká socha Atény zo zlata a slonoviny, ktorú zhotovil známy sochár Feidias. Výstavba Parthenonu začala v roku 447 pred našim letopočtom a bola ukončená v roku 432 pred našim letopočtom. Rozmery chrámu boli približne 70 x 31 metrov. Meno Parthenon znamená v preklade miesto panien / panny. Reálne sa stavba využívala ako kostol, potom mešita, neskôr sa stala dokonca skladiskom zbraní. Počas obliehania Akropoly Benátčanmi v roku 1687 došlo k zasiahnutiu Parthenónu delovou guľou, čo spôsobilo explóziu a našťastie „len“ čiastočné zničenie chrámu. Ďalšou dominantou je Erechteion postavený v iónskom štýle, v rokoch 421 až 406 pred Kristom. Bol zasvätený Erechteovi-Erichtoniovi, Poseidónovi a Aténe. Jeho kamenné stropné trámy sú zospodu podopierané šiestimi stĺpmi vytesanými do tvaru ženského tela. Posledným vybudovaným chrámom na Akropole bol chrám Niké postavený koncom 5. storočia pred Kristom. Bol vybudovaný v iónskom slohu na počesť víťaznej bohyne Atény. Dĺžka chrámu bola 8,27 metrov, jeho šírka 5,44 metrov. Výška iónskeho stĺpu v tomto chráme dosiahla 4,66 metrov. Údajne práve tu čakal kráľ Aigeus svojho syna Tesea, ktorý odplával na Krétu v snahe zabiť Mínótaura. Žiaľ na spiatočne plavbe do Atén Teseus zabudol splniť sľub daný otcovi, že v prípade jeho úspechu vymení čierne plachty za biele. Aigeus sa preto domnieval, že jeho syn je mŕtvy a v zúfalstve skočil zo skaly a sa zabil. Súčasťou areálu mnoho ďalších chrámov a svätýň, ale aj zaujímavé archeologické múzeum, ktoré obsahuje zaujímavú expozíciu gréckeho sochárskeho umenia zostavenú práve z pamiatok, ktoré sa našli na Akropole. Približne 500 metrov od Akropoly sa nachádzajú tri pahorky. Prvým je Philopappos zasvätený Múzam ako ochrankyniam vied a umení. Na vrchole stojí mauzóleum zasvätené Gaiovi Antoniovi Philopappagovi. Druhým pahorkom je Pnyx, kde sa organizovali ľudové zhromaždenia. Medzi prednášajúcimi nechýbali také zvučné mená ako Demosthenes, Perikles či Aristides. Tretím pahorkom je tzv. Vrch Nýmf, pričom na jeho vrchole bola ešte v roku 1842 postavená hvezdáreň. Lokalita Akropola Atény je súčasťou zoznamu svetového dedičstva UNESCO od roku 1987.

Čítajte viac na: https://www.walkers.sk/akropola.php
Walkers.sk - cestovateľský portál

Hlavnou dominantou hlavného mesta Grécka – Atén – je nepochybne jej Akropola. V minulosti bola hlavne náboženským centrom, ale tiež prirodzeným opevneným bodom Atén. Aténska akropola sa totiž vypína na skalnatom kopci, približne 150 metrov nad okolitým mestom. Dodnes je tu možné vidieť zvyšky jej opevnenia, hoci pôvodne boli tieto kyklopské hradby dlhé až 760 metrov a vysoké 10 metrov. Ich hrúbka bola od 4 do 6 metrov. Počas sviatkov bola Akropola v Aténach taktiež cieľom slávnostných sprievodov. Práve tu sa uschovávala pokladnica Atén a jej spojeneckých mestských štátov. Aténska akropola sa rozprestiera na ploche 320 metrov dlhej a 156 metrov širokej. Vstup na Akropolu umožňovala predná vstupná brána známa pod názvom Propylaje. Pôvodne sa síce na akropolu prichádzalo cestou vedúcou strmým svahom, avšak táto cesta bola v 1. storočí nášho letopočtu nahradená práve už spomenutým monumentálnym schodiskom. Dominantou areálu je Parthenon – dórsky chrám z bieleho mramoru postavený k pocte bohyne Atény. Aj preto sa tu nachádzala 12 metrov vysoká socha Atény zo zlata a slonoviny, ktorú zhotovil známy sochár Feidias. Výstavba Parthenonu začala v roku 447 pred našim letopočtom a bola ukončená v roku 432 pred našim letopočtom. Rozmery chrámu boli približne 70 x 31 metrov. Meno Parthenon znamená v preklade miesto panien / panny. Reálne sa stavba využívala ako kostol, potom mešita, neskôr sa stala dokonca skladiskom zbraní. Počas obliehania Akropoly Benátčanmi v roku 1687 došlo k zasiahnutiu Parthenónu delovou guľou, čo spôsobilo explóziu a našťastie „len“ čiastočné zničenie chrámu. Ďalšou dominantou je Erechteion postavený v iónskom štýle, v rokoch 421 až 406 pred Kristom. Bol zasvätený Erechteovi-Erichtoniovi, Poseidónovi a Aténe. Jeho kamenné stropné trámy sú zospodu podopierané šiestimi stĺpmi vytesanými do tvaru ženského tela. Posledným vybudovaným chrámom na Akropole bol chrám Niké postavený koncom 5. storočia pred Kristom. Bol vybudovaný v iónskom slohu na počesť víťaznej bohyne Atény. Dĺžka chrámu bola 8,27 metrov, jeho šírka 5,44 metrov. Výška iónskeho stĺpu v tomto chráme dosiahla 4,66 metrov. Údajne práve tu čakal kráľ Aigeus svojho syna Tesea, ktorý odplával na Krétu v snahe zabiť Mínótaura. Žiaľ na spiatočne plavbe do Atén Teseus zabudol splniť sľub daný otcovi, že v prípade jeho úspechu vymení čierne plachty za biele. Aigeus sa preto domnieval, že jeho syn je mŕtvy a v zúfalstve skočil zo skaly a sa zabil. Súčasťou areálu mnoho ďalších chrámov a svätýň, ale aj zaujímavé archeologické múzeum, ktoré obsahuje zaujímavú expozíciu gréckeho sochárskeho umenia zostavenú práve z pamiatok, ktoré sa našli na Akropole. Približne 500 metrov od Akropoly sa nachádzajú tri pahorky. Prvým je Philopappos zasvätený Múzam ako ochrankyniam vied a umení. Na vrchole stojí mauzóleum zasvätené Gaiovi Antoniovi Philopappagovi. Druhým pahorkom je Pnyx, kde sa organizovali ľudové zhromaždenia. Medzi prednášajúcimi nechýbali také zvučné mená ako Demosthenes, Perikles či Aristides. Tretím pahorkom je tzv. Vrch Nýmf, pričom na jeho vrchole bola ešte v roku 1842 postavená hvezdáreň. Lokalita Akropola Atény je súčasťou zoznamu svetového dedičstva UNESCO od roku 1987.

Čítajte viac na: https://www.walkers.sk/akropola.php
Walkers.sk - cestovateľský portál